„Kto chráni rodičov a deti? Skúsenosť s ústredia PSVaR a výklad zákona 211/2000 Z.z.“

Naša organizácia vznikla z núdze – z odmietania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) riešiť systémové zlyhania v ochrane rodičovských práv a práv detí.

Po opakovaných žiadostiach o stretnutie, ktoré boli zamietnuté s odôvodnením, že nie sme občianske združenie, sme sa rozhodli konať. Po vzniku OZ sme opäť požiadali o dialóg.

Odpoveď, ktorú sme po polroku dostali, je priložená nižšie – a je podľa nás ukážkou, ako sa štátne inštitúcie vyhýbajú zodpovednosti a odmietajú diskusiu s tými, ktorých by mali chrániť.

Skúsenosť rodičov a detí Rodičia a deti, ktorým je upierané právo na výchovu či kontakt, sa opakovane stretávajú s rovnakým scenárom: ÚPSVaR ich odkázal na súdy, prípadne ich podnety zamietol s odôvodnením, že ide o „jednotlivé prípady“, ktoré vraj riešiť nemôže. Ak však upozorníme na systémové zlyhania, dostávame odpoveď, že máme podať spoločnú sťažnosť ako organizácia.

Inými slovami, individuálne podnety sa zametajú pod koberec a kolektívne sú ignorované či odkladané. „Kým nebudete organizácia, odmietame sa s vami baviť.“ (reakcia ÚPSVaR ) Odpoveď úradu a reakcia odborníkov.

Oficiálna odpoveď z ústredia PSVaR (viď obrázok nižšie) obsahuje tvrdenia, ktoré vnímame ako nepravdivé a zavádzajúce.

Odborníčka s 20-ročnou praxou v oblasti psychológie a poslankyňa NR SR v reakcii uvádzajú, že list obsahuje „čisté klamstvo“ a že metodické vedenie úradov v otázkach rodičovských konfliktov je nedostatočné1.

Výklad zákona č. 211/2000 Z.z. (Zákon o slobodnom prístupe k informáciám) Zákon 211/2000 Z.z. (tzv. infozákon) upravuje právo verejnosti na prístup k informáciám, ktoré majú orgány verejnej správy.

Ak úrad úmyselne poskytne nepravdivé alebo nepresné informácie, ide o priestupok, za ktorý môže byť uložená pokuta až do výšky (cca 1660 eur). Priestupok môže riešiť okresný úrad na návrh poškodenej osoby alebo jej zákonného zástupcu. „Priestupok podľa tohto zákona môže okresný úrad prejednať len na návrh poškodenej osoby, jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka.“ (Zákon 211/2000 Z.z., § 21a) Rodičovské práva a povinnosti podľa slovenského práva Podľa Ústavy SR a Zákona o rodine sú rodičovské práva a povinnosti oboch rodičov rovnocenné.

Rodičia sú povinní starať sa o výchovu, zdravie a výživu dieťaťa a spravovať jeho majetok so starostlivosťou riadneho hospodára. Ak rodičia nežijú spolu a nedohodnú sa, rozhoduje o úprave práv a povinností súd. Záujem maloletého dieťaťa je vždy prvoradý.

Kde zlyháva systém?

● Úrady často odmietajú individuálne prípady riešiť komplexne a systematicky.

● Podnety rodičov sú zametané pod koberec s odkazom na súdy alebo s vyhlásením o nedostatku kompetencií.

● Zákon jasne stanovuje povinnosť chrániť práva detí a rodičov, no v praxi sa často táto ochrana nerealizuje. Otázky pre kompetentné orgány

● Ako je možné, že úrad, ktorý má chrániť rodiny a deti, odmieta diskusiu a poskytuje zavádzajúce informácie?

● Prečo musia rodičia a deti znášať nekonečné „kolečko“ medzi úradmi a súdmi bez konkrétnej pomoci?

● Kedy sa systém začne zaoberať systémovými zlyhaniami a nie len jednotlivými prípadmi? Záver Naša skúsenosť nie je ojedinelá. Sme hlasom mnohých rodičov a detí, ktorým je upierané právo na rodinný život a spravodlivé zaobchádzanie.

Očakávame, že kompetentné orgány – Verejný ochranca práv, Ministerstvo spravodlivosti, Komisár pre deti, Súdna rada a ÚPSVaR – začnú riešiť systémové problémy, nie len jednotlivé prípady. Právo na výchovu detí je základné ľudské právo. Je čas, aby to štátne inštitúcie začali brať vážne.

Právny základ:

● Ústava SR, čl. 41: Ochrana rodiny, rodičovstva a detí

● Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám ● Zákon o rodine: Rodičovské práva a povinnosti, záujem dieťaťa

Čo na to hovoríte Vy? Podeľte sa s nami s Vašimi listami z ÚPSVaR.